Článok from

Výskum kmeňových buniek: Modifikované neurálne kmeňové bunky majú zničiť mozgový nádor

8. jún je Svetový deň mozgového nádoru

8. jún je Svetový deň mozgového nádoru (World Brain Tumor Day). Vychádza z iniciatívy združenia Deutsche Hirntumorhilfe z roku 2000, ktoré chce týmto spôsobom podporiť svoj veľký cieľ „Vedomosti tvoria budúcnosť“ a upriamiť pozornosť na neuroonkologický výskum, ako aj na zlepšenie starostlivosti o pacientov.

Experti odhadujú, že celosvetovo je denne diagnostikovaných viac ako 700 nových prípadov nádorov mozgu. Len v Nemecku ročne ochorie viac ako 7.000 ľudí na malígny, primárny nádor mozgu. K tomu treba pripočítať ešte pacientov trpiacich na sekundárny nádor mozgu, na takzvané mozgové metastázy. Skoro u štvrtiny onkologických pacientov vznikajú aj sekundárne nádory mozgu. Primárny nádor mozgu napriek tomu patrí k zriedkavejším typom rakoviny u dospelých, keďže predstavuje iba dve percentá z celkového počtu onkologických ochorení. U detí je však situácia celkom iná. Podľa štatistík predstavuje u nich nádor mozgu druhú najčastejšiu onkologickú diagnózu a žiaľ ešte stále najčastejšiu rakovinou spôsobenú príčinu smrti.

 

Nádor mozgu môže veľmi rýchlo predstavovať ohrozenie života

Veda napriek všetkému vedeckému úsiliu naďalej tápe v tme pri hľadaní rozhodujúcich faktorov pre vznik nádoru mozgu. Súvislosť medzi zvýšeným rizikom výskytu nádorov mozgu a faktormi životného prostredia, stravovacími návykmi, stresom alebo elektromagnetickými poľami mobilných sietí nebolo možné nájsť. U niekoľko málo prípadov existuje súvislosť s dedičnými ochoreniami ako:

  • Neurofibromatóza (Vedie k nadmernému rozmnožovaniu tkanív a postihuje najmä kožu a nervový systém.)
  • Turkotov syndróm (Na podklade genetickej mutácie sa u pacienta o.i. rozvinú črevné polypy s tendenciou k malignite, na základe čoho ich možno považovať za predstupeň rakoviny čreva.)
  • alebo Hippel-Lindau-Syndróm (Pri ktorom o.i. dochádza k benígnym, nádoru podobným zmenám na tkanivách v oblasti sietnice a malého mozgu. Postihnutá môže byť tiež oblasť mozgového kmeňa a miecha.)

Benígne mozgové nádory rastú spravidla pomaly a možno ich ľahko ohraničiť od zdravého tkaniva. Malígne mozgové nádory rastú výrazne rýchlejšie a agresívne vnikajú do okolitého mozgového tkaniva, pričom bývajú sčasti zničené aj zdravé mozgové bunky. Ale aj benígne mozgové nádory sa môžu rýchlo stať život ohrozujúcimi, pretože mozog je vysoko senzitívnou riadiacou jednotkou. Dôležité funkcie sa v ňom nachádzajú husto vedľa seba. V dôsledku rigidnej anatómie lebky sú uhýbacie manévre zdravého mozgového tkaniva obmedzené. Nádor tak môže tlačiť na zdravé miesta a stále viac obmedzovať ich funkciu.

 

Presná klasifikácia nádoru mozgu rozhoduje o možnostiach liečby

Pri nádoroch mozgu rozlišujú zdravotníci nielen benígne a malígne, ale aj – ako už bolo naznačené –primárne a sekundárne nádory mozgu. Primárne nádory mozgu vznikajú priamo z mozgových buniek. Patria k nim:

  • Neurinómy (nádory z nervových buniek)
  • Meningeómy (nádory z buniek mozgových blán)
  • Gliómy (vznikajú z gliových buniek, ktoré vlastne tvoria podporu a základňu pre zásobovanie nervových buniek)
  • Lymfómy (vznikajú z lymfocytov, typu buniek imunitného systému)

Sekundárne mozgové nádory sa vždy vyvíjajú v dôsledku iného onkologického ochorenia a sú ich dcérskymi nádormi. Pre akúkoľvek liečbu má klasifikácia nádoru podstatný význam, pretože okrem operatívneho odstránenia, ožarovania a chemoterapie sú medzičasom pre niektoré typy nádorov k dispozícii aj imunoterapia a génová terapia ako experimentálne druhy liečby v rámci klinických štúdií alebo individuálnych liečebných pokusov.

Na určenie diagnózy sa využívajú najmodernejšie metódy ako funkčná magnetická rezonančná tomografia (fMRT) alebo pozitrónová emisná tomografia (PET). Pacient sa musí tiež podrobiť biopsii mozgu kvôli potrebnému histologickému rozboru nádoru.

 

Modifikované kmeňové bunky majú zahnať glioblastómy

Výskumníci Univerzity Severnej Karolíny (Chapel Hill/USA) pracujú na novej liečbe na báze kmeňových buniek, ktorá má pomôcť pacientom s glioblastómom. Pri tomto malígnom nádore mozgu ide o veľmi agresívny typ rakoviny, ktorá je obzvlášť zradná. V priemere sa postihnutí dožívajú 1,5 roka od stanovania diagnózy, keďže glioblastóm vytvorí za pomoci ultradlhých bunkových výbežkov široko rozvetvený sieťový systém v mozgu. Preto je takmer nemožné nádor úplne odstrániť. Cez takzvané nádorové mikrotubuly je nádor okrem toho schopný na niektorých miestach kompenzovať chemoterapiou alebo ožarovaním vzniknuté škody. Nádorové bunky sa tak vzájomne chránia a reparujú na veľkú vzdialenosť.

V laboratóriu modifikované, neuronálne kmeňové bunky sú transplantované do mozgu. Tam cielene a na mieste produkujú účinnú látku, ktorá usmrcuje nádorové bunky.

Nápad výskumníkov z Chapel Hill vyzerá zjednodušene takto: pluripotentné kmeňové bunky sa najskôr preprogramujú na neuronálne kmeňové bunky a navyše sa pozmenia tak, aby mali mimoriadne dlhú životnosť a navyše produkovali takú bielkovinu, ktorá usmrcuje nádorové bunky. Do mozgu zasadené kmeňové bunky majú za úlohu zahnať glioblastóm tým, že na nádorové bunky spustia presne mierenú smrteľnú nálož. Pokus na myšiach už vskutku preukázal úspešnosť, keďže hlodavce prežili dvojnásobne až trojnásobne dlhšie. V súčasnosti sa vedci horlivo snažia koncept na mieru šitých nádorových zabijakov preniesť aj na ľudí.

 

Zabezpečiť potenciál neonatálnych kmeňových buniek pre medicínsku liečbu

Vita 34 pozorne sleduje výskumné práce v tejto oblasti. Kým americkí vedci pri svojej práci siahajú po indukovaných pluripotentných kmeňových bunkách, ktoré boli získané z dermálnych buniek, pracuje Vita 34 na ďalšej optimalizácii spracovania a použitia neonatálnych kmeňových buniek. Na zabezpečenie tohto zdroja kmeňových buniek je k dispozícii len krátky časový priestor bezprostredne po narodení, keďže pri neonatálnych kmeňových bunkách ide o kmeňové bunky z pupočnej šnúry, ktoré sa nachádzajú v krvi a tkanive pupočnej šnúry. Tieto kmeňové bunky majú mimoriadne vlastnosti. Sú napríklad veľmi ľahko deliteľné a prispôsobivé. Počas života však kmeňové bunky starnú spolu s človekom a stávajú sa čoraz pomalšími, v dôsledku čoho už nie sú schopné prevziať všetky potrebné reparačné a regeneračné procesy. V organizme sa tak hromadí čoraz viac poškodení, ktoré okrem iného možno podozrievať z toho, že zapríčiňujú celý rad ochorení ako napr. rakovina, demencia alebo srdcovo-cievne ochorenia. Preto experti považujú mladé, nezaťažené neonatálne kmeňové bunky za optimálny zdroj kmeňových buniek pre medicínske účely, keďže je ich možné v súčasnosti diferencovať na množstvo rôznych typov buniek – medzi inými aj na neuronálne kmeňové bunky a tým pádom na predchodcov mozgových buniek.

Ak máte otázky v súvislosti s potenciálom kmeňových buniek z pupočnej šnúry alebo sa chcete dozvedieť viac o aktuálnom stave výskumu liečby kmeňovými bunkami, kontaktujte jednoducho expertov Vita 34 na našej zákazníckej linke 0800 100 034.