Kmeňové bunky – základné stavebné kamene života

Čo sú to kmeňové bunky?

Kmeňové bunky sú základnými stavebnými kameňmi života. Z prvej kmeňovej bunky, oplodneného vajíčka, sa vyvinie celý človek. Delením a diferencovaním vzniká z kmeňových buniek viac ako 200 rôznych druhov buniek.

Z kmeňových buniek sa vyvíja množstvo typov buniek. Vďaka vytváraniu nových buniek a tkanív riadia kmeňové bunky dôležité procesy opráv v tele.

Kmeňové bunky majú tri výnimočné vlastnosti:

  1. Kmeňové bunky sa dokážu špecializovať. Dokážu zabezpečiť, aby sa dcérska bunka po delení ďalej vyvinula na špecializovanú bunku. Prispievajú tak k neustálemu vzniku nových krvných, svalových, nervových alebo kostných buniek. Vďaka tomu majú kmeňové bunky skutočne geniálne schopnosti. Dajú sa nimi nahradiť poškodené alebo choré bunky. Kmeňové bunky tak zastupujú dôležité mechanizmy regenerácie a opravy v tele.
  2. Kmeňové bunky sa dokážu replikáciou samy obnovovať. Majú schopnosť deliť sa a vytvoriť tak svoju kópiu s rovnakými vlastnosťami.
  3. Kmeňové bunky sú univerzálne. Ešte sa nevyvinuli na typ buniek s konkrétnymi funkciami.

Vďaka týmto výnimočným vlastnostiam sú kmeňové bunky také zaujímavé pre regeneratívnu medicínu a liečebné využitie.

Kmeňové bunky – géniovia na regeneráciu, špecializáciu a opravu

Každá z asi 100 000 000 000 000 (100 biliónov) buniek ľudského tela dospelého človeka pochádza z jednej kmeňovej bunky. Prirodzenými úlohami kmeňových buniek sú budovanie, regenerácia a oprava. Tieto schopnosti kmeňových buniek však už počas vývoja embrya – od oplodnenia vajíčka – a neskôr počas celého života neustále zanikajú. To vysvetľuje, prečo sú práve mladé kmeňové bunky v medicínskom využití mimoriadne dôležité.

Kmeňové bunky sa označujú ako základné stavebné kamene života, pretože z úplne prvej kmeňovej bunky sa vyvinie celý človek.“

V tele novorodenca sa nachádza nespočetne veľa usilovných, potentných a vitálnych kmeňových buniek. Celých deväť mesiacov vytvárali z jednej malej bunky nového človeka. Neskôr mu pomáhajú po celý život udržiavať funkčný opravný mechanizmus tela.

Na ďalších stránkach sa dozviete ďalšie informácie o výnimočných vlastnostiach kmeňových buniek a ich potenciáli pri využívaní úspešnej liečby pomocou kmeňových buniek.

Druhy kmeňových buniek a ich funkcie

Je každá kmeňová bunka rovnaká? Nie, odborníci poznajú rôzne typy kmeňových buniek. Embryonálne kmeňové bunky majú iné vlastnosti ako adultné kmeňové bunky a omnipotentné kmeňové bunky dokážu viac ako unipotentné kmeňové bunky. Aký je rozdiel medzi mezenchymálnymi a hematopoetickými kmeňovými bunkami? Zistíte to z tohto prehľadu.

Géniovia s výnimočnými vlastnosťami
Pupočníkové kmeňové bunky sú mladé, multipotentné a nezaťažené.

Kmeňové bunky z pupočníka

Kmeňové bunky starnú spolu s nami a môžu sa poškodiť vplyvom chorôb a životného prostredia. V prípade kmeňových buniek z pupočníka je situácia iná. Ich odber je bezpečný a jednoduchý a vykonáva sa ihneď po pôrode. Pôsobením kryokonzervácie sa zmrazia. V takomto stave nestarnú a sú chránené pred negatívnymi vplyvmi životného prostredia a chorôb.

Použitie kmeňových buniek

Kmeňové bunky uložené v banke Vita 34 boli už 30-krát úspešne použité pri transplantácii. Boli použité v rámci liečby rakoviny, napríklad leukémie a neuroblastómu, pri poruchách krvotvorby, ako je aplastická anémia alebo beta-talasémia, pri poruchách imunity, napríklad SCID alebo Wiskottovom-Aldrichovom syndróme, organickej poruche mozgu a detskej cukrovke typu 1. Po celom svete prebiehajú klinické štúdie, ktorých cieľom je preskúmať vhodnosť kmeňových buniek pri regenerácii poškodených tkanív po nehodách alebo pri liečbe rakoviny.

Liečba pomocou kmeňových buniek nie je žiadne sci-fi

Vedeli ste, že…? – Zaujímavé skutočnosti týkajúce sa kmeňových buniek

O existencii kmeňových buniek sa prvýkrát zmienil ruský histopatológ Alexander Maximow v roku 1909. Skúmal vývoj ľudského embrya. Pritom ho zaujímali najmä procesy týkajúce sa krvotvorby. Jeho základné predpoklady sú platné dodnes. Až v roku 1961 sa však kanadským vedcom podarilo dokázať existenciu krvných kmeňových buniek.

Dlhý čas platila v medicíne dogma: Nervové bunky v mozgu sa nedokážu obnovovať. Nie je teda možné, aby existovali nervové kmeňové bunky. To, že išlo o omyl, sa zistilo až v roku 1998. Vtedy švédsky vedec Peter Eriksson zistil, že aj v mozgu dospelého človeka sa neustále tvoria nové nervové bunky z neuronálnych kmeňových buniek.

Existujú rôzne zdroje kmeňových buniek. Dajú sa získať z krvi a kostnej drene. Jednoduchšie a úplne bezrizikové je získanie kmeňových buniek z pupočníka. V pupočníkovej krvi, ako aj v tkanive pupočníka sa nachádza veľké množstvo nezaťažených kmeňových buniek. Ďalším zdrojom kmeňových buniek, ktorý momentálne podlieha intenzívnemu výskumu, je tukové tkanivo.